Kto si náhodou prečíta predvolebné programy pravicových strán, musí byť sklamaný. Aj v porovnaní s tými predchádzajúcimi sú dosť odfláknuté. Vrcholom je, ak si niekto len väčšiu časť svojho programu skopíruje, tak ako to urobila SaS.
Veľkým sklamaním je pre mňa aj to, že si pravicové vlády osvojili primitívnu rasistickú rétoriku nacionalistických strán a ako riešenie „rómskeho problému" ponúkajú znižovanie alebo rušenie sociálnych dávok. Pravica sa tým hodnotovo degradovala. Riešiť „rómsku" nezamestnanosť znižovaním sociálnych dávok v situácii, keď si Radičovej vláda za dva roky nedokázala poradiť s celoštátnou nezamestnanosťou, je populizmus, ktorý prekonáva aj Fica.
Avšak absolútnym vrcholom predvolebnej kampane je, ak sa najsilnejším argumentom stane „lebo inak Fico". Smer bol nepochybne silným integračným prvkom pre pravicu pred dvoma rokmi. Jeho vláda v mnohom pripomínala Mečiarove šialené 90. roky a túžba po zmene bola silná. Vláda pravice mala byť iná- lepšia, ale po dvoch rokoch prevažuje v jej voličoch rozčarovanie.
Pravica povýšila floskulu „menšie zlo" na svoju hlavnú argumentačnú líniu. Nedá sa to nazvať inak, než sprostým vydieraním voličov. SDKÚ definitívne stratila charakter modernej a hodnotovej strany. Svojim voličom predhadzuje staré skorumpované tváre so slovami „lebo inak Fico". Toto je arogancia, ktorá ma ako jej bývalého voliča uráža.
Slovenská pravica sa správa naivne a amatérsky. Ficova vláda nie je to najhoršie, čo sa nám môže stať. To najhoršie by bolo voliť tých, ktorí momentálne reprezentujú pravicovú politiku a pomôcť tak ku konzervovaniu súčasného stavu.